|
15. marca 1945, presne pred 76. rokmi bola sústredná väčšina obyvateľov pamätníku 1. a 2. svetovej vojny pri kostole.
Boli tu zhromaždené prevažne ženy s deťmi, starci a muži, ktorí pomáhali protifašistickému odboju doma.
Všetci sa obávali o svoje životy.
Vedeli akých hrozných činov sa dopustili fašistické vojská v neďalekom Kľaku a Ostrom Grúni. Boli to desiatky nevinne vystrieľaných mužov, žien a detí. V Ostrom Grúni zavraždili 64 a v Kľaku 84 obyvateľov.
Osud k nim však bol milostivý.
Stali sa „len“ vyhnancami.
Do jedného museli opustiť svoje príbytky. So sebou si mohli vziať len veci nutné na prežitie počas plánovaného transportu do koncentračných táborov, kde sa už nachádzalo 16 obyvateľov, ktorí padli do zajatia.
Všetci dodnes žijúci sa ešte aj dnes v spomienkach vracajú na tento hrôzostrašný deň. Najmä však na dní, keď sa vyhnanci po niekoľkých dňoch vracali do rodného hniezda, ktoré bolo už len jedným veľkým spáleniskom. Nemci tento hrozný zločin spáchali hneď na druhý deň 16. marca 1945. Bez svedkov a v nádeji, že partizánska obec Skýcov bude navždy vymazaná z mapy Slovenska.
Z desiatok obyvateľov, ktorí so zbraňou v ruke pomáhali vyháňať a poraziť fašizmus už nežije ani jeden účastník. Posledným priamym účastníkom bol genpor. Ján Husák, ktorý nás opustil v decembri 2016 a ešte za svojho života nám vždy prizvukoval, aby sme na hrôzy vojny nikdy nezabudli. Aj 76. rokov po vojne patrí všetkým bojovníkom naša úcta a vďaka.
Vďaka a úcta patrí aj generáciám skýcovanov, naším otcom a matkám, starým otcom a starým mamám, Vám všetkým, ktorí pomáhali budovať nový - povojnový Skýcov.
My, generácia narodená po vojne, sme na Vás hrdí a ďakujeme Vám za dnešnú podobu Skýcova. Pre nás a veríme, že aj pre ďalšie generácie skýcovanov bude toto pamätné miesto pripomínať neohrozený boj našich predkov za slobodu.
S úctou Tomáš Kolembus, starosta obce Skýcov |
