Úvod História Rok na dedine Práce v domácnosti
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Prevažne oblačno, najnižšie ranné teploty 1 až -1 °C a najvyššie denné teploty 3 až 5 °C. Zajtra zamračené a občasný dážď, ranné minimá 1 až -1 °C a denné maximá 2 až 4 °C.

Práce v domácnosti PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Streda, 09 Júl 2008 17:06

Pečenie chleba

 Kto si chlieb neváži ani koláče si nezaslúži,“ hovorí jedno slovenské príslovie. Chlieb mali naši predkovia vo veľkej úcte. „Na chlieb sa ťažko robí,“ hovorievali. Keď gazda či gazdiná chlieb načínali, prežehnali ho. Ak chlieb spadol na zem, pobozkali ho. Chlieb sa piekol doma v peci obyčajne na konci týždňa. Pieklo sa 4 – 6 chlebov podľa veľkosti pece i počtu členov domácnosti. Cesto si pripravila gazdiná večer. Do dreveného koryta preosiala chlebovú múku, nastrúhala uvarené zemiaky, pridala soľ, rascu a kvások. Pripravila ho z nácesty.

 

Bol to kúsok cesta ktoré si gazdiná odložila z predchádzajúceho pečenia. Pripravené cesto vymiesila a nechala ho do rána vykysnúť. Ráno zakúrila do pece. Kým sa pec vyhriala, vyváľala z cesta bochníky. Pomúčila ich, vložila do ošietki, ktorú vyložila valadienkou, aby cesto ešte podkyslo. Keď bola pec vyhriata, ohrablom vybrala žeravé uhlie. Vlhkou handrou potrela tlo, chlieb vyvalila na lopatu, potrela ho vodou, aby mal peknú kôrku a vložila ho do pece. V nej sa piekol dve hodiny. Dobre upečený chlieb poznala gazdiná podľa zvuku, keď po ňom pobúchala. Zo zvyškov chlebového cesta sa upiekli osúchy, potreli sa cesnakom a jedli sa s kyslými polievkami.

Pranie

 

„Prala som ja na potôčku, prala som, prala som...“ Tak sa spieva v jednej slovenskej ľudovej piesni. Aj na Skýcove sa pralo na „hornej stuni“. Prameň vody, ktorý vytekal z Vápenného vrchu, tiekol rúrou do dreveného válova. Okolo boli štyri penky, drevené klátiky, na ktorých sa doma vypraté šaty prali piestom, plákali sa v tečúcej vode, až kým z nich netiekla čistá voda. Na hornú stunu chodila prať celá dedina. Búchanie piestov sa ozývalo od včasného rána. V drevenom válove sa pralo v zime i v lete. Pri praní sa dodržiavali isté zásady. Nižšie sa pralo tmavé a vyššie bledé šatstvo. Doma sa pralo ručne. Hrubé šaty sa zvárali, tenšie sa drhli v rukách v šiafe alebo v koryte. Pralo sa mydlom, ktoré sa varilo doma, neskôr sa kupovala sóda. Biele šaty sa svetlili svetličkou. Suché šaty sa valchovali, neskôr sa používali žehličky, do nich sa dávalo žeravé uhlie.

Varenie lekváru

 

V minulosti sa na dedine ovocie nezaváralo. Hrušky a jablká sa na jeseň krájali na tenké plátky a sušili sa v peci. Štiepanički boli v zime veľmi chutné. Slivky sa sušili celé, v zime sa z nich varila kyslá polievka. Ak bola veľká úroda sliviek, varil sa z nich lekvár. Na lekvár sa používali bistrickie slivky alebo ďuriangi. Bistrickie slivky sa zbavili kôstok, vyštíkali sa. Ďuriangi sa pretreli cez sito a naliali sa do medeného kotla. Slivky sa neustále miešali veslom, aby neprihoreli na dno. Keď sa povarili, vznikla riedka masa, brečka, ktorá postupne hustla. Lekvár sa varil aj celý deň, preto pomáhali nielen domáci, ale aj príbuzní a susedia. Keď sa dováral, často sa naberal na tanier, nechal sa vychladnúť a skúšal sa, či sa už neleje a drží sa na lyžici. Uvarený lekvár sa naložil do hrncov. Dobre uvarený lekvár chytil na vrchu kôrku, nesplesnivel a vydržal po celý rok. V zime sa používal na slíže, perky alebo do koláčov.

Nakladanie kvasenej kapusty

 

„Od kapusty chlap hustý,“ často sa hovorievalo. Sudová kapusta bola obľúbeným a častým jedlom počas dlhej zimy. Varila sa z nej polievka s údeným mäsom, obľúbené boli rezance aj halušky s kapustou. Pestovala sa v záhradách i na poliach. Na jeseň sa kapusta nakladala do drevených sudov. Sud sa zvnútra vyumýval, potrel sa cibuľou a do neho sa vkladala kapusta pokrájaná nožmi na rezance. Posypala sa soľou, čiernym korením a rascou. Často sa do nej dávali aj plánky. Jeden z členov rodiny si vyumýval nohy, obliekol si biele gate, na hlavu si dal šatku a dlávil kapustu nohami. Keď bol sud plný, kapusta sa prikryla čistým bielym plátnom, naň sa uložili dosky a zaťažili sa kameňom. Nechala sa vykysnúť v teplej miestnosti a potom sa vyniesla do komory.

Zabíjačka

 

Zabíjačka
Zabíjačka Zabíjačka
Zabíjačka bola na dedine oddávna slávnostnou udalosťou nielen pre chovateľov ošípaných, ale pre celé príbuzenstvo. Niektorí gazdovia si zabíjali sami, iným robil zabíjačku mäsiar. Mäsiar zaklal kŕmnika nožom, gazdiná chytila krv do misky. Dala ju uvariť, používala sa do huriek. Spočiatku sa prasce opaľovali až neskôr sa obárali v koryte. V minulosti sa rozoberali na stole, neskôr sa zavesili na háky.Vybrali sa vnútornosti. Hlava, pľúca, pečeň, srdce a kože sa uvarili. Mäso z uvarenej hlavy, srdce a jazyk sa pokrájali. Pridali sa koreniny, cesnak, soľ a vývar. Masa sa natlačila do deda a babi, do žalúdka a časti hrubého čreva Urobila sa sa tlačenka, prezburš.Do tenkých čriev sa robili klbáski. Mäso sa pokrájalo, pridali sa koreniny, rasca a soľ. Hurky sa robili z krúp, až neskôr ich nahradila ryža. Do uvarenej ryže sa pridala krv, uvarené pľúca, pečeň, smažená cibuľa a koreniny a naplnili sa hrubé črevá.Črevá sa umývali aj dve hodiny. Občas sa posolili a prepláchli. Zo slaniny sa vytopila masť. Časť slaniny sa dala do priesolu a spolu s mäsom a tlačenkou sa údila v komíne. Po rodine a susedoch sa zvykla roznášať výslužka: kaša, hurky, mäso a oškvarky.

 

 

 

 

 

Posledná úprava Utorok, 15 Júl 2008 09:45
 
Copyright © 2018 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
chodníček_1...
Image Detail