Úvod História Pálenie vápna Pálenie vápna na Skýcove
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Prevažne oblačno, najnižšie ranné teploty 1 až -1 °C a najvyššie denné teploty 3 až 5 °C. Zajtra zamračené a občasný dážď, ranné minimá 1 až -1 °C a denné maximá 2 až 4 °C.

Pálenie vápna na Skýcove PDF Tlačiť E-mail
Napísal Administrator   
Streda, 23 Júl 2008 10:49

Vápenkárstvo
Vápenkárstvo Vápenkárstvo
V blízkom okolí i vo vzdialenejších kútoch Slovenska sa Skýcovčania stali známi vďaka kvalitnému vápnu. S pálením vápna začali pred viac ako 250 rokmi. Základnou surovinou bol vápenec, ktorý ťažili v štôlňach na Vápennom vrchu. Bola to ťažká a nebezpečná práca. Nalámaný kameň previezli k peci. Kameň bolo treba uložiť do nej, zasklepiť ju. Najprv sa ukladal po obvode pece, postupne sa vytvorila klenba, pec sa zatiahla. Potom sa kameň kládol na klenbu. Do stredu väčšie kamene a ku krajom drobnejšie. Navŕšil sa kopec, prikryl sa škrutami, aby sa oheň udržal čo najdlhšie.Podľa potreby sa kameň štiepal, tĺkol sa puckami. Pri sklepení pece pracovali 4 6 ľudia. Čím ich bolo viac, tým bola pec rýchlejšie zasklepená.

 

Vápenkárstvo
Vápenkárstvo Vápenkárstvo
Na vypálenie jednej pece, teda 10 – 12 metrov vápna, sa spotrebovalo 6 – 8 metrov dreva. Pec horela nepretržite 24 hodín, až kým nebol kameň jasno žeravý. Po vychladnutí sa vápno vybralo do pripraveného voza. Do drabinového voza sa vložila z vŕby upletená košina, ktorá zabránila, aby vápno z voza nepadalo.

Okolo polnoci odchádzali furmani do blízkych i vzdialenejších miest i dedín. Vozom, ktorý ťahali kone, sa dostali do Štúrova i do Komárna, cez Veľké Pole do Žarnovice a smerom na Bošany do okolia Topoľčian. Podľa odbytu predaj trval 1– 2 dni, no niekedy 3 – 4 dni. Cez deň predávali svoj tovar, nocovali tam, kde ich zastihla tma. Obyčajne v hostincoch alebo u známych gazdov. Voz zatiahli do šopy a s koňmi prenocovali v maštali. Za predané vápno priniesli vápenkári peniaze alebo naturálie – obilie, kukuricu.

Pece na pálenie vápna sa najskôr nachádzali v blízkosti dediny. Nebezpečenstvo požiaru donútilo vápenkárov presťahovať ich popri ceste smerom na Veľké Uherce. Dovážanie vápenca bolo ďaleko, preto sa začali pece budovať pod Vápenným vrchom smerom na Bošany. V čase najväčšieho rozkvetu vápenkárstva bolo na Vápeniciach až 80 pecí, toľko bolo v dedine aj párov koní. S pálením vápna začínali vápenkári pred Veľkou nocou, prestávku mali počas žatevných prác a po nich pokračovali až do neskorej jesene. Pálenie vápna po vojne postupne zanikalo. Dôvodov bolo niekoľko. Mnoho mladých ľudí odchádzalo z dediny, alebo si našli stabilné zamestnanie vo fabrikách. Aj keď bolo skýcovské vápno kvalitné, jeho cena v porovnaní s priemyselne vyrobeným bola vyššia. A posledným dôvodom bolo združstevnenie dediny v roku 1959. Pece chátrali a postupne boli zbúrané. Sem-tam si vypálili dedinčania vápno pre svoju potrebu na výstavbu rodinných domov. Vápenkári pomaly vymierali..

Vápenkárstvo
Vápenkárstvo Vápenkárstvo
 

Ťažkú prácu vápenkárov zachytáva i pieseň Vápenkár som zo Skýcova:

 

Vápenkár son zo Skícova,

chto ma viďí, hneď ma pozná,

šati ubielenie

ako mlinár mán.

Ruki tvrdie od roboti

ako ten kemen skícovskí,

kerí sa viberá

z horúcej peci.

Vápno, vápno vivolávan

keť sa po sveťe uberán.

Kúpťe, ženy , vápno,

kín ho ešťe mán.

Ženički ma raďi majú.

„Dajťe kopcon!“, tak žiadajú

a groše gu grošu

sa mi zhŕnajú.

Koníčki si pošibávan,

keť sa ja domou poberán.

Na svoj ťaškí život

si ja spomínan.

Text z monografie Skýcov 1298 - 2008 od Mgr. Heleny Juríkovej

Posledná úprava Streda, 23 Júl 2008 11:09
 
Copyright © 2018 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
Vápenice_br...
Image Detail