Úvod História Spomienky Zakáľačka u susedov
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Slnečno, najnižšie ranné teploty 0 až -2 °C a najvyššie denné teploty 7 až 9 °C. Zajtra malá oblačnosť, ranné minimá 2 až 0 °C a denné maximá 9 až 11 °C.

Zakáľačka u susedov PDF Tlačiť E-mail
Napísal Mgr. Jozef Zvolenský   
Piatok, 20 Marec 2009 14:01

zakáľačka
zakáľačka zakáľačka
Bol december, svietilo sa už zavčasu zvečera, u nás dokonca dvoma lampami, z ktorých jedna, tá v otcovej dielni, často svietila aj do polnoci. Petroleja sme míňali veľa, za týždeň sme spotrebovali aj päťlitrovú kanvicu. Mojou úlohou bolo dbať o to, aby sa zásoby včas dopĺňali. Práve som si kráčal z obchodu s petrolejovou kanvou, keď ma tu zrazu oslovila suseda tak zhurta, že som sa až  strhol. „Hej, Jožko, počkaj, počkaj, voľačo s tebou chcem. Zajtra ideme zabíjať, nechcelo by sa ti k nám prísť pomôcť? Kuril by si pod kotlami, aby sme mali dosť teplej vody?“ „Čoby nie, len povedzte, tetka, kedy.“ „No mäsiar príde, keď už bude svetlo okolo šiestej, ale ty musíš už vtedy mať vodu poriadne horúcu. Aj dvor treba pozametať od snehu.“ „No dobre prídem,“ sľuboval som. „Ale iste!“ žiadala ma susedka.

  Doma som teda mame zahlásil, akú službu som sľúbil susedom. Večer mi mama prikázala, aby som išiel zavčasu spať, a aby som sa ráno dobre obliekol. Rada to bola veľmi vhodná, lebo veru ráno mrzlo ako na Sibíri, ešte aj nový sneh pripadol, takže som mal čo robiť. Najprv som sneh na dvore lopatou nahrabal na kôpky a potom som ho pohádzal do kotlín.  Nemusel som nosiť tak veľa vody zo studne. Vonku ešte bola tma, dvor trochu osvetľoval lampáš, ktorý suseda vyniesla z maštale, keď bola dojiť kravy. Sneh som odhádzal až po miesto, kde mal mať mäsiar hlavné pracovisko. Založil som ohník zo suchých dubových polienok a ďalej som sa zvŕtal okolo kotlín, lebo veru sneh v nich, keď sa rozpustil, nenaplnil kotliny ani do polovice, musel som ich doplniť niekoľkými vedrami vody zo susedovej studne. Všetko som  stihol načas, lebo keď sa začalo z vody pariť, objavil sa aj mäsiar. „Tak čo, mladý, neoziaba ťa na ruky?´´ opýtal sa hneď z príchodu. Nuž tak som sa činil, že hoci bolo asi 7 stupňov pod nulou, zima mi nebolo. Mäsiar bol náš sused, takže ma veľmi dobre poznal. Jeho skutočným remeslom bolo obuvníctvo, ale keďže na vojne bol kuchárom, vedel aj prasiatka porážať, aj ich rozporcovať a kvalitne všetko spracovať tak, ako sa sluší a patrí. Bol taký šikovný, že ho žiaden mäsiar neprekonal. Hoci to bol dospelý muž, boli sme dobrí kamaráti a ja som ho volal sused Rudo. O krátku chviľu bol už bravček von z chlieva. Na zadnú nohu mu jeden z chlapov šikovne navliekol žinku zo sľučkou a už aj stála v blizkosti gazdiná s miskou v ruke, pripravená zachytiť krv hneď po zapichnutí. A na to bola potrebná nielen mäsiarova šikovnosť, ale ja súhra všetkých pomocníkov. Vtedy ešte nemali búchačky na prasiatka, takže jeden musel obuchom sekery udrieť prasa po čele, omámiť ho, mäsiar šikovne pichnúť pod krkom a pevne ho držať, kým nevykrváca. Potom ho položili do veľkého koryta, kde ho obárali vriacou vodou. Očistili ho od srsti a ešte aj opaľovali klampiarskou lampou, najmä paprčky. Po tejto procedúre sa  postavila vysoká trojnožka s kladkou, reťazami a háčikmi. Na toto zariadenie zavesili prasa za zadné nohy, ale tak vysoko, aby mu aj hlava bola vo vzduchu. Tu sa pokračovalo v umývaní, oškrabovaní, čistení prasaťa a gazda sa už aj objavil s prvým štamprlíkom. Nálada začala byť skutočne zabíjačková, prasa už bolo bezbranné, krv zachytená, mráz začal poľavovať. Alebo to urobil ten prvý pohárik? Ja som sa zatiaľ činil. Do prázdneho chlieva som nahádzal sneh, celý som ho vyzametal prútenou metlou a vyumýval horúcou vodou. Ženy zasa obliehali mäsiara, držiac v rukách vandlíky. V nich vyumývali hlavu a hodili ju do kotla, aby sa uvarila do tlačenky. Aj podhrdlina sa už belela na tanieri .Potom prišli na rad vnútornosti a zase sa delilo, to na pekáč, to do kotla, to na hurky alebo klobásy. Ďalšie pomocníčky rozoberali a  umývali a čreva. V kuchyni na rozpálenom sporáku sa už varili krúpy do huriek. Medzitým mal mäsiar celá prasa rozobrané. Triedil mäso na klobásy , na údenie aj na pečenie. Tvaroval pásy slaniny, šunky, rebrá, paprčky a kožky. Všetko, čo malo ísť do pácu a neskôr do udiarne. Robil to podľa požiadaviek domácich a podľa miestnych zvykov Na veľkom stole sa dobre nabrúsenými nožmi začali krájať kocky. Tie z masa išli do klobás a zo slaniny zase do kotla na vytápanie masti. Z kuchyne sa začala šíriť božská vôňa, ale najlepšie až vtedy, keď sa dobroty dávali na stôl. Teplé a voňavé jaterničky, klobásky a oškvarky lákali k stolu. Nesmela chýbať ani tradičná zabíjačková obarová kapustnica. Po zotmení nastal čas mojej ďalšej zabíjačkovej činnosti -- roznášanie výslužky. Všetko krásne nachystali na taniere a vysvetlili mi ku komu pôjdem. Zabíjačkovú kašu dali do prostriedku, na to pár oškvarkov a vedľa pekná hurka. Do susedov aj opaprikovaný podbradok, v dvojlitrovej kanvici kapustu a k tomu ešte aj pekný kúsok surového mäska. Kde som sa s touto výslužkou objavil, dali mi peniaze, jabĺčko či hrušku, niekde iba prázdny riad, na ktorý som musel počkať, kým ho umyjú. Lenže roznášaním sa ešte moja služba nekončila. Keď sused mäsiar dokončil všetku prácu, keď klobásy a hurky boli naplnene, mäso nasolené a uložené v koryte, až začala moja záverečná činnosť. Umyl som všetko mäsiarovo náradie aj kotliny, lebo tie poslúžili aj pri ďalšej zabíjačke a museli byť čisté. Veru bolo už dávno po zotmení, keď som sa celý uťahaný objavil doma. Ale neprišiel som s prázdnymi rukami, dostal som bohatú výslužku, za čo ma moji rodičia povýšili na živiteľa rodiny, lebo nás vtedy bolo v dome desať a všetkých bolo treba nachovať. Po takej službe mama aj po tri dni nemusela variť, iba zemiaky, ku ktorým podávala nejakú zabíjačkovú dobrotu, jaterničky, kašu alebo kapustnicu plnú mäsa. Takéto výslužky sme dosť často dostávali, lebo zabíjačky trvali až do Vianoc a dobrých susedov, kamarátov sme mali veľa. Dodnes si spomínam na to, keď nám Milan Ferkov okrem misky s huspeninou doniesol aj kus tlačenky. Veru dobre mi teraz padne zaspomínať si na dávne časy,  aj keď nie sú všetky spomienky také príjemné ako tie zo zabíjačiek. Vojnové roky nás všetkých poznačili a spôsobili nám nemálo bolestí, starostí a ťažkostí. V povojnových rokoch nám prichádzali zásielky od UNRRA. Bola to pomoc od medzinárodného červeného kríža, ktorý preberal zásielky s potravinami a so šatstvom z USA a posielal do vojnou poznačených krajín.V tých balíkoch bolo všeličo, niektoré veci dokonca pre nás, dedinské povojnové deti, aj neznáme alebo veľmi vzácne. Našlo sa aj také, čo nám veľmi nechutilo ale v záujme upevnenia nášho zdravia nám to podávali priamo v škole a to každé ráno za polievkou lyžicu – rybí tuk .Nebola to veru žiadna pochúťka! Bolo to husté, mastné a ťažko sa prehĺtalo,  lepilo sa to na podnebie a vodou sa zapiť nedalo. Aby sme to ľahšie znášali, dostali sme k tomu vždy balíček keksov alebo kocku čokolády. Ale boli medzi nami aj takí, ktorých ani tieto sladkosti nezlákali Nemohli na rybí tuk ani pozrieť, nie ho ešte aj prehltnúť. Lenže všetci sme ho dostávali. Stalo sa, že som miesto niektorej „fajnovky” zhltol porciu ja, ale za výmenu. Dostal som za to od gazdovských chlapcov krajec maslového chleba, kolieska klobásky medzi dobrým domácim chlebíčkom, 2-3 jablká či inú dobrotu, ktorú som získal vďaka pomoci UNRRA.(United Nation Relief and Rehabilitation Administration = Správa Spojených  národov pre hospodársku pomoc a obnovu)

Posledná úprava Sobota, 21 Marec 2009 06:50
 
Copyright © 2020 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
motocross_2...
Image Detail