Úvod História Spomienky Horná studňa
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Slnečno, najnižšie ranné teploty 0 až -2 °C a najvyššie denné teploty 7 až 9 °C. Zajtra malá oblačnosť, ranné minimá 2 až 0 °C a denné maximá 9 až 11 °C.

Horná studňa PDF Tlačiť E-mail
Napísal Mgr. Jozef Zvolenský   
Piatok, 20 Marec 2009 14:02

Túto časť by som najradšej začal citovaním slohovej práce Jožka Matejovho, ktorý na tému Moja dedinka napísal najlepšiu slohovú prácu, ktorá aj mne navždy utkvela v pamäti. Teda, čítajme z nej spolu. Skýcov je malá, ale vzdelaná  a prekrásna slovenská dedinka, nad ktorou sa hrdo vypína vrch Vápenec. A práve pod týmto vrchom na úbočí vyviera bystrá voda. Jej prameň bol už pred vznikom dedinky stredobodom a útočiskom, miestom vhodným pre vznik malej osady, ktorú nazvali Skýcov. V ňom sa už pred 350-imi rokmi usadili remeselníci - vápenkári.

 

 

       Tu vytekal bohatý prameň, nepostrádateľný zdroj života, ktorý obyvatelia upravovali a prispôsobovali svojim potrebám, takže slúžil nielen na pitie a varenie, ale aj na napájanie domácich zvierat a neskôr aj na pranie. Dedinčania si na potoku z kameňov vytvorili akýsi tunel, na ktorý napojili drevené žľaby. Po nich voda stiekla na rovnejšiu plochu, a tak bol prístup k nej oveľa ľahší a jednoduchší. A práve tu vznikla prírodná práčovňa.

      Mám rád svoju dedinu, nezvyknem preháňať ani vymýšľať, ale čo je pravda, to je pravda.    Takúto raritu nemala ani jedna dedina alebo mesto na Slovensku. Celkom dolu za Palovým humnom konča farskej záhrady bol usadený mohutný, ručne tesaný dubový válov.  Áno, mohutný, lebo ním naozaj aj on. Bol dlhý  4,5 m, hlboký 50 cm a široký 60 cm. A to všetko bolo vytesané s jedného kusa dreva. To muselo byť dubisko! Válov bol krásne ručne vypracovaný vo vnútri i zvonku. Steny mal asi 10 cm hrubé, na výtokovej časti bol trochu prehĺbený a obtiahnutý silnou kovovou obručou. Celý pevne sedel na troch dubových pňoch, ktoré tiež mali poriadne rozmery. Po oboch stranách válova boli štyri penky, na ktorých ženičky prali bielizeň pomocou dreveného piesta.

        V tých časoch  ešte  nevedeli, čo je to práčka ani žmýkačka či teplá voda vo vani. Bielizeň si doma v koryte predprali v lúhu alebo mydlom domácej výroby. Z čoho bolo? Nuž uvarené bolo z hovädzích a bravčových kostí.

       Ako postupovali ďalej? Predpratú bielizeň priniesli v batôžku na chrbte spolu s pomocníkom – dreveným piestom -- na hornú studňu .Tu mohli naraz prať aj štyri ženy, takže vznikla aj dobrá príležitosť na rozhovory  a odovzdávanie správ o tom, čo sa udialo v tej- ktorej časti dediny. Bol to hotový parlament a spravodajská kancelária, lebo spolkov ani klubov v dedine nebolo a ženičky sa  tu častejšie stretávali a porozprávali. Čo všetko sa tu prebralo! Čo ktorá varí, akého frajera má susedovie dievka, kto má akú nevestu či svokru.

         Pri rozprávaní ruky nelenili, a keď bolo treba, tak si navzájom pomáhali hlavne pri žmýkaní bielizne. Veď si len skúste predstaviť, aká sila je treba na vyžmýkanie ťažkých mužských konopných gatí alebo ľanovej posteľnej plachty. Pri praní platili aj nepísané pravidlá, týkajúce sa  úpravy oblečenia. Sukňa sa musela uchrániť pred namočením, a preto sa jej predok zasunul pevne za pás, pričom  práčke bolo vidno aj kolená inokedy prísne ukryté. No a to bola príležitosť pre chlapcov, ktorí spoza kríkov pozorovali toto divadlo a hodnotili, ktorá má aké kolená, lýtka, stehná. Aj okoloidúci chlapi sa radi pozreli, lenže mali na to málo príležitostí, lebo boli väčšinou v tom čase v poli a niektorí veru i ďaleko za prácou. Keď sa aj nejaký zvedavec pritrafil, ženičky si s ním veľmi ľahko a rýchle poradili. Obliali ho studenou vodou a piestami ho hnali až do stredu dediny.

          Práčovňa mala aj nepísaný zákon, že  po šiestej večer nikto na studni nesmel prať, lebo po tomto čase prichádzali z paše kravy a kozy. Cestou domov z paše k večernému dojeniu sa tu vždy napájali, a preto voda vo válove musela byt čistá, pripravená pre ich veličenstvá – hoviadka.

            Po vodu sme sem chodili mnohí, snáď aj polovica dediny, v zime aj v lete. Dedina sa však rozrástla, domy pribúdali najmä na dolnom konci. A pretože nebolo ľahké nosiť vodu taký veľký kus, ľudia si začali kopať vlastne studne vo dvoroch. My  bližšie bývajúci sme mali aj tú výhodu, že voda zo žľabu voľne tiekla do vedra, nemuseli sme ju ťahať  kolesom ako pri klasickej studni, v ktorej viselo ťažké, okované drevené vedro. Vytiahnuť ho naplnené vodou, preliať ju do svojho vedra, to si žiadalo poriadnu silu. Viem to dobre, lebo som veľakrát chodil pomáhať kamarátom večer napájať dobytok.

         V niektorých dvoroch si vedľa studne postavili ešte  aj drevený válov, vytiahnutú vodu hneď do neho liali, a tak sa kravičky, ovce a kozy  napojili priamo pri studni z válova.

         Ej, veľakrát som gazdovským chlapcom závidel, že majú kravy a od nich mlieko, tvaroh, maslo. Závidel som aj malé jahniatka, ktoré im ovečky vždy na jar vrhli. Lenže som nepoznal ich prácu okolo dobytka, nevedel som, aké mali povinnosti, ako ťažko museli robiť a niesť zodpovednosť za uloženú prácu, vykonať ju dôkladne, nie iba hala-bala, ľachtikársky. Veď vezmime len to napájanie. Darmo mal mládenec rozohranú partiu kariet, rozohraný zápas v guľkách, prišiel čas, musel ísť. V maštali odviazal kravy, kone, ovce napojil a potom pekne späť uviazal. Do rebrín sena prisypal, až potom mohol pokračovať v začatej zábave. Voľakedy na dedine platilo, že čím bol bohatší gazda, tým viac musel pracovať, priam drieť, lebo i statok musel dostať svoje.

        My sme nesedliačili, mali sme to ľahšie. Boli sme aj chudobnejší, menej vyťažení, a preto možno ako chlapci aj lenivejší. Rozdiel sa dal spoznať v škole pri športovaní. Ej, akú len mali výdrž títo sedliacki chlapci, napríklad pri šplhaní na lane. Telá mali zdatné, pevné, silné, zvyknuté na námahu a my sme boli proti ním len také fifipierka.

       Časom sme sa však aj mi dali na športovanie, začali sme sa im vyrovnávať, spolu s nimi sme aj úspechy dosahovali, ale o tom sa rozpíšem v inom príbehu.

 

 
Copyright © 2020 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
Hrušov_zima...
Image Detail