Úvod História Spomienky Futbalové turnaje
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Slnečno, najnižšie ranné teploty 0 až -2 °C a najvyššie denné teploty 7 až 9 °C. Zajtra malá oblačnosť, ranné minimá 2 až 0 °C a denné maximá 9 až 11 °C.

Futbalové turnaje PDF Tlačiť E-mail
Napísal Mgr. Jozef Zvolenský   
Piatok, 20 Marec 2009 14:06

turnaje
turnaje turnaje
Ej, veľa sme sa medzi sebou bojovali, súťažili, ale medzi najdôležitejšie súboje patril náš futbalový turnaj. Koženú loptu sme nepoznali ani z videnia. Naša bola zo starej čiapky. Odrezali sme jej šilt, vypchali ju slamou, tuho stlačili a zašili. Nech Boh chránil do takej lopty kopnúť prstami! Kto sa pozabudol, tri dni si prsty necítil. Družstvá sme si stavali rôzne -- malí, veľkí, starší, mladší --- niekedy aj 15 proti 10. Naše najobľúbenejšie ihrisko bola lúka na Dedinskej. To bola taká planina, kde ani tráva nerástla. Trošku dole brehom, na prostriedku stál telefónny stĺp, viedol drôty z polesia do horárne. Navyše ešte na konci ihriska celkom dole pod lesom bol konský cintorín, kde zahrabávali uhynuté zvieratá z celej dediny. 

 

       Futbalové zápasy sa hrávali najviac v nedeľu, lebo cez týždeň po vyučovaní sme boli zamestnaní rôznymi prácami. Mali sme stálu povinnosť zadovážiť krmivo pre zajace, nakosiť trávu, ďatelinu, denne sušiť na zimu sienko, žihľavu, chystať podstielku pre kozičky. Dubové lístie sme nosievali vo veľkom batohu a uskladňovali ho na povale. A samozrejme strážiť mladších súrodencov, čo sa aj mne ušlo. Nuž ale ako som mohol byť doma pri malých deťoch, keď sa chystal veľký futbalový turnaj! Zakaždým som musel niečo vymyslieť, aby som mladších súrodencov mohol nechať doma. Niekedy mi pomohla tetka Samková. Narúbal som jej dreva, nanosil vodu a ona mi zato povarovala šesťmesačnú sestričku Vierku. Čas na futbal nám zostal až po splnení všetkých povinnosti. A to nebol turnaj hocijaký! Presné pravidlá sme nepoznali, veď sme sa to nemali odkiaľ dozvedieť. Jedine pravidlo bolo nehrať rukou a nekopať protihráča do nôh. Bránka? To boli  dva väčšie kamene na šesť krokov od seba. Odkrokoval to sám rozhodca. Rozhodcom bývala obyčajne Lijočka Kuttnerová, lebo len ona mala z celej dediny píšťalku. Bola prísna a spravodlivá. V bránke za horný koniec býval Rudko Ráčikov, preto, lebo nemohol dobre behať. Od narodenia mal jednu nohu kratšiu, ale hrať predsa musel. Patril medzi nás. Kapitán bol Števo, striedali sa s Karolom a ostatní boli útočníci. Najsilnejší z horných boli Vendel a Jano, z dolných zase Jano a Ferko. Ale hlavným hrdinom každého zápasu bol Fero Minár. Bol vysoký, mal dlhé ruky a keď sa dostal k lopte, len roztiahol ruky a už sa k nej nikto nedostal. Šikovne postupoval až k bráne a dal gól. Často sme sa aj hádali, škriepili, či bol gól regulérny. Niekedy bola strela prudká, nízka, nedala sa chytať. Keď zas bola vysoká, tiež sa nedala chytiť a tú sme tiež často kritizovali. Toto boli vlastne zvláštnosti našej hry. Tu neplatil ofsajt, aut ani penalta, lebo naša rozhodkyňa bola veľmi tolerantná. Ako sme po hodinovom  zápolení vyzerali, to si určite viete predstaviť. Spotení, špinaví a otlčení sme sa obzerali po odpočinku. My štyria kamaráti, štvorlístok, sme obyčajne našli útulok u nášho veľkého kamaráta, sváka Cyrila. Po skončení zápasu sme  išli domov poza Vápenný vrch Pod Smrečinou sme sa občerstvili na hornej studni, trochu sme sa poumývali a išli sme k svákovi  posedieť si a vypočuť pár zaujímavých príbehov.

Posledná úprava Sobota, 21 Marec 2009 06:46
 
Copyright © 2020 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
keramika_06...
Image Detail