Úvod História Spomienky Dávne pochúťky
!!! Stránka v rekonštrukcii !!!

Predpoveď (pocko.sk) počasia

Predpoveď počasia na dnes pre Skýcov. Slnečno, najnižšie ranné teploty 0 až -2 °C a najvyššie denné teploty 7 až 9 °C. Zajtra malá oblačnosť, ranné minimá 2 až 0 °C a denné maximá 9 až 11 °C.

Dávne pochúťky PDF Tlačiť E-mail
Napísal Mgr. Jozef Zvolenský   
Piatok, 20 Marec 2009 14:08

kotlíkový guláš
kotlíkový guláš kotlíkový guláš
Totka Pavlínka nás zachránila pred tabakom a už  to nahrádzala nejakou dobrotou. Na stôl postavila peknú kvietkovanú misu, do jednej ruky nám strčila lyžicu a do druhej kus bieleho chlebíka. Začal sa koncert – mľaskot, chlipot, klopanie ližíc, vyškrabovanie misy. Jedli sme obľúbené jedlo Skýcovčanov – chamulu. Je to ovocná polievka, varená podobne ako kyslá fazuľová polievka, lenže sú v nej zemiaky a miesto fazule sú tam sušené bystrické slivky. Varia sa aj s kôstkami, ktoré sme mi s veľkou chuťou cmúľali. Chamula sa je studená s chlebom a je to nielen veľká pochúťka, ale aj veľmi osviežujúce jedlo, hlavne v letných horúčavách. Nikto z nás sa nepýtal, čo je v miske, aké je to, len sme sa jeden pred druhým usilovali čo najviac zjesť. Sváko Cyril nás s úsmevom na tvári krotil, akoby sa obával o svoju večeru, ale pri tom sa potmehúdsky usmieval a tešil, že nám tak chutí.

Po jedle sme si so slušnosti ešte chvíľu posedeli a totka Pavlínka nás potom vystrojila domov. No hybajte už, aby sa doma nestrachovali, kde sa túlate!Doma mi mama márne núkala večeru, ba sa niekedy aj obávala o moje zdravie, lebo nevedela, prečo nie som hladný. Strachovala sa, či ma niečo nebolí, keď nechcem jesť, mal som totiž zakázané jesť u cudzích, aby sme sa nedostali do reči, že snáď doma hladujeme. Nuž aj keď to bolo zakázané, u cudzích nám, deťom, vždy viac chutilo než doma. Niekedy nás nachovala aj Marka, kuchárka pána farára, hlavne vtedy, ak sme jej pomohli koberce vyprášiť či ďatelinku natrhať pre zajace. Tá nám zase vždy natrela veľký krajec chleba s lekvárom, takže sme boli zabrýzganí až po uši. Nuž, veru veľakrát sme sa takto po dedine u dobrých ľudí prestravovali. Všetci boli prajní a tešili sa, keď nám deťom chutilo. Prv to nebolo tak, ako dnes, keď väčšina z nás žije v činžiakoch. Zatvoríme za sebou dvere a  s Pánom Bohom! Vtedy sme si ako deti, pochodili, pobehali po všetkých dvoroch a humnách v dedine. Vždy sme vedeli, čo sa kde varí, čo sa chystá, ale aj čo treba kde pomôcť, porobiť. Ale ak to bola robota nie pre nás, tak sme sa radšej potichu vytratili, aby sme nezavadzali dospelým a nebodaj i niečo od nich neutŕžili. Spomínam si, že nás nikdy žiadny pes nepohryzol, hoci v každom dvore psa mali. Lenže aj tí nás všetkých dobre poznali a so všetkými sme boli dobrí kamaráti. Hovorí sa, že pes psa pozná, no a my sme veru často vystrájali psiny alebo psie kusky a je možné, že práve preto sa aj dedinskí havkáči s nami kamarátili.

 napiśal Jozef Belica ml.

Posledná úprava Sobota, 21 Marec 2009 14:12
 
Copyright © 2020 Internetové stránky obce Skýcov. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.
 
nočné_čítan...
Image Detail